Podnikanie v SR

Podnikanie v SR

Daň z príjmov

Daň z príjmov platia fyzické osoby aj právnické osoby.

Fyzické osoby, ktorých trvalé bydlisko je na území SR, alebo sa na území SR zdržiavajú viac ako 183 dní v roku, podliehajú neobmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť znamená, že dani podliehajú všetky jej celosvetové príjmy a zisky. Fyzické osoby bez trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu v SR musia platiť dane z určitých príjmov získaných na území SR.

Právnické osoby, ktoré majú na území SR sídlo, alebo stálu prevádzkareň podliehajú neobmedzenej daňovej povinnosti.

Existujúce Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia zabraňujú dvojitému zdaneniu a súčasne regulujú rozdelenie daňových príjmov medzi členskými štátmi v závislosti od zdroja príjmov. Rezident štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia môže využívať svoje daňové práva v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. V súčasnosti má SR uzatvorené dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s viac ako 60 krajinami (t. č. je 64 platných zmlúv). Prevažná časť dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia určuje zdaniteľné práva krajine trvalého bydliska samostatne zárobkovo činnej osoby, pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba neopustí stálu prevádzkareň. Stála prevádzkareň je definovaná ako konkrétne a trvalé pracovisko. V takýchto prípadoch sa v SR zdaňuje len príjem z činnosti stálej prevádzkarne.

Daň z príjmov z umeleckej činnosti (príjmy autorov a výkonných umelcov) je však v mnohých dohodách o zamedzení dvojitého zdanenia regulované samostatne, aj keď existuje stála prevádzkareň; za určitých podmienok je právo na zdanenie takéhoto príjmu v Slovenskej republike. Príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie realizované na pracovnú zmluvu alebo dohodu) dosiahnuté na území SR sa zdaňujú SR.

Všeobecne v SR platí, že daňové sadzby pre zdaniteľné príjmy od osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou sú rovnaké ako pre osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou. V závislosti od spôsobu zamedzenia dvojitého zdanenia, ktorý je špecifikovaný v príslušnej dohode o zamedzení dvojitého zdanenia, je príjem zdanený v SR v krajine daňového domicilu oslobodený od dane (metóda vyňatia príjmu) alebo daň zaplatená v SR je riešená formou zápočtu dane na daňovú povinnosť krajiny daňového domicilu, ktorá zdaňuje celosvetový príjem a z celkovej daňovej povinnosti odpočíta dane zaplatené v SR.

V súlade s platnými dohodami o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o daniach z príjmov sa príjmy autorov (napr. režisér, autor scenára, autor dialógov, autor hudby, výtvarník, choreograf a i.) a výkonných umelcov (napr. herec, hudobník, tanečník, kaskadér, performer a i.) rozdeľujú na aktívne a pasívne. Aktívnym príjmom je príjem z vykonania diela a pasívnym príjmom je príjem z odstúpenia licencie na šírenie diela. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stanovujú spravidla povinnosť zraziť daň len z pasívneho príjmu (licencie).

Sadza dane fyzických osôb je 19% zo základu dane do určeného limitu, pri základe dane nad uvedený limit je tento zdaňovaný 25% sadzbou.

  1. Pri závislej činnosti je základom dane hrubý príjem po odpočítaní povinných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a nezdaniteľnej časti základu dane. Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti je oslobodený od dane na území SR vtedy, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o príjmy umelca, športovca alebo artistu (alebo príjmy z podobných činností) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni.
  2. Pri príjmoch samostatne zárobkovo činných osôb ( autori, výkonní umelci, živnostníci, lekári, advokáti a i.) je základom dane rozdiel príjmov a výdavkov alebo si tieto SZČO môžu uplatniť výdavky paušálnou sadzbou do výšky 60% z btto príjmu, maximálne do sumy 20 000 €. Rozdiel je po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane predmetom dane z aktívneho príjmu. Na pasívny príjem nie je možné uplatniť nezdaniteľnú sumu.


Sadzba dane pre nerezidentov je:
a) daňovníci zo zmluvných štátov – 19%
b) daňovníci z nezmluvných štátov – 35%

Pri príjmoch, ktoré spadajú pod ustanovenia autorského zákona (autori, výkonní umelci) sa môže autor/umelec v zmluve dohodnúť, že sa mu daň zrážať nebude, čo znamená, že bude podávať daňové priznanie, kde potom zaradí takto dosahované príjmy. Táto úprava sa týka príjmov dosahovaných na území SR daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Sadzba dane právnických osôb je 21 % zo základu dane.

 

DPH (daň z pridanej hodnoty)

Vo všeobecnosti platí, že v Slovenskej republike dodanie tovaru a poskytnutie služby (len s niekoľkými výnimkami) podliehajú DPH. Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty predstavuje 20%, znížená sadzba je 10%, ktorá sa vzťahuje na potraviny, antibiotiká, farmaceutické výrobky, knihy, brožúry, letáky, hudobniny, zdravotnícke pomôcky pre telesne postihnutých a i.

Zahraničná osoba z iného členského štátu môže požiadať o vrátenie slovenskej dane, ktorú zaplatila pri kúpe tovarov a služieb v tuzemsku (SR) prípadne pri dovoze tovaru do tuzemska po splnení určitých podmienok.

Žiadosť o vrátenie dane podáva zahraničná osoba z iného členského štátu elektronicky prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu (t.j. členského štátu, v ktorom má zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava). Následne príslušný orgán členského štátu zahraničnej osoby žiadosť elektronicky odošle Daňovému úradu Bratislava, ktorý rozhoduje o podanej žiadosti o vrátenie dane.

o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a žiadaná suma dane musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace a žiadaná suma dane musí byť najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a žiadaná suma musí byť najmenej 50 eur. Žiadateľ môže za presne to isté obdobie vrátenia dane podať len jednu žiadosť o vrátenie dane. o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať :
a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa (zahraničnej osoby) a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) elektronickú adresu žiadateľa,
c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení,
d) obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
e) vyhlásenie žiadateľa o splnení podmienok
f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,
g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).

Okrem vyššie uvedených náležitostí musí žiadosť o vrátenie DPH obsahovať údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane alebo, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

Poistenie (odvody do poistných fondov)

V zmysle platnej legislatívy je zamestnávateľ povinný odvádzať za svojich zamestnancov odvody na verejné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie. Zamestnávateľ zráža z brutto mzdy zamestnanca zákonom stanovené percentuálne sadzby za jednotlivé druhy poistení za zamestnanca a súčasne navyše tejto brutto mzdy odvádza poistné do príslušnej zdravotnej a sociálnej poisťovne za zamestnávateľa.

 
Insurance Sadzba poistného Zamestnávateľ Sadzba poistného Zamestnanec
Nemocenské poistenie 1.40% 1.40%
Starobné poistenie 14.00% 4.00%
Invalidné poistenie 3.00% 3.00%
Poistenie v nezamest. 1.00% 1.00%
Garančné poistenie 0.25% -
Úrazové poistenie 0.80% -
Rezervný fond solidarity 4.75% -
Sociálne poistenie spolu 25.20% 9.40%
Zdravotné poistenie 10.00% 4.00%



Výnimkou z platenia odvodov sú Dohody o brigádnickej práci študentov, kedy z btto príjmu do 200 € mesačne zamestnávateľ uhrádza len garančné a úrazové poistenie.

Ak zamestnávateľ má sídlo v SR,  je povinný zaregistrovať svojich zamestnancov v príslušnej zdravotnej poisťovni a v Sociálnej poisťovni do 8 dní od vzniku pracovného pomeru. Po skončení kalendárneho mesiaca je povinný zo mzdy uhradiť povinné príspevky na zdravotné a sociálne poistenie.  Ak zamestnávateľ nemá sídlo v SR, ale v inej krajine EHP (Európskeho hospodárskeho priestoru), môže tento zamestnávateľ so zamestnancom uzavrieť dohodu o prevedení povinnosti platenia odvodov na zamestnanca.

Na rozdiel od zamestnancov  sú samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníci, SZČO včítane autorov a výkonných umelcov)  povinné sami uhrádzať príspevky na zdravotné a sociálne poistenie. Tieto príspevky sú závislé od výšky ich ročného aktívneho príjmu, avšak zákonom je stanovená minimálna suma odvodov. Percentuálna sadza pre sociálne poistenie je  35,2%  a pre zdravotné poistenie 14% z mesačného vymeriavacieho základu.  Ak je poistenie spojené s formálnym predpokladom (napr. Živnostenským oprávnením), zdravotné poistenie začína dňom nadobudnutia živnostenského oprávnenia, sociálne poistenie až po prvom roku podnikania  a končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bola živnostenská licencia zrušená.

Sociálne poistenie fyzických osôb pracujúcich súčasne vo viacerých krajinách, je riešené Nariadením ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré harmonizuje platenie sociálneho poistenia v rámci Európskej únie.

Sociálne a zdravotné odvody pri práci v krajinách EÚ majú byť platené vždy iba v jednom štáte, pričom spomínané nariadenie určí, v ktorom štáte to bude. Odvody platené v zahraničí je možné odpočítať od slovenských príjmov zo závislej činnosti, na ktoré sa vzťahujú.

Pri určovaní príslušnosti k právnym predpisom konkrétneho štátu platia v zmysle nariadenia nasledovné základné princípy: 

a.)   Ak je závislá činnosť vykonávaná

– odvody sa platia v štáte rezidencie (bydliska), ak aspoň 25 % práce sa vykonáva v štáte rezidencie

– odvody sa platia v štáte zamestnávateľa, ak menej ako 25 % práce sa vykonáva v štáte rezidencie

b.)   Ak je závislá činnosť vykonávaná v rámci vyslania do zahraničia, ktoré nepresiahne 24 mesiacov,  sociálne poistenie je naďalej platené v štáte, ktorý vysiela zamestnanca.

Príslušnosť k predpisom konkrétneho štátu potvrdzuje formulár A1 (bývalý E101), ktorý v SR vydáva Sociálna poisťovňa.

Založenie živnosti a obchodnej spoločnosti

K založeniu obchodnej spoločnosti alebo živnosti v SR je potrebné živnostenské oprávnenie. Toto je možné získať  osobne, alebo elektronicky.

Osobné ohlásenie živnosti sa vykonáva na odbore živnostenského podnikania okresného úradu (jeho úlohy plní jednotné kontaktné miesto).  Pre získanie živnosti pre fyzickú alebo právnickú osobu, je to okresný úrad, ktorý prislúcha budúcemu sídlu podnikania. Ak získava živnosť fyzická osoba, je potrebná osobná účasť,  ak žiada živnosť obchodná spoločnosť, ohlasuje za ňu živnosť jej štatutárny orgán. Okrem toho je možné na založenie živnosti udeliť aj splnomocnenie (advokátovi, notárovi, prípadne spoločnostiam, ktoré tieto služby poskytujú).

Pre osobné ohlásenie živnosti je potrebné  vyplniť formulár na ohlásenie živnosti. Pre fyzické osoby je určený Formulár ohlásenia živnosti pre fyzickú osobu, pre právnické osoby je určený Formulár ohlásenia živnosti pre právnickú osobu. Vyplnený formulár sa odovzdáva na  jednotnom kontaktnom mieste, kde hradí aj právny poplatok. Poplatok za každú voľnú živnosť je 5 eur, za každú viazanú živnosť 15 eur.

Po vybavení žiadosti osvedčenie o živnostenskom oprávnení úrad následne zašle poštou.

Fyzická osoba vo formulári uvádza e identifikačné údaje,  zdravotnú poisťovňu, predmety podnikania s možnosťou uviesť dátumy od kedy a do kedy má trvať prevádzkovanie živnosti, ak sa neplánuje podnikať nepretržite. V prípade, že žiada o remeselné alebo viazané živnosti  treba uviesť aj zodpovedného zástupcu, vypĺňa  sa vo formulári ohlásenia živnosti, vyplniť aj údaje na účely preukázania bezúhonnosti (jednotné kontaktné miesto si na základe nich vyžiada výpis z registra trestov). Vo formulári ohlásenia živnosti môžete navyše požiadať aj o registráciu pre daň z príjmov.

Právnická osoba vo formulári ohlásenia živnosti  uvádza identifikačné údaje, údaje o  štatutárnom orgáne a jeho členoch a všetky predmety podnikania s možnosťou uviesť dátumy od kedy a do kedy má trvať prevádzkovanie podnikania v nich. V prípade, že právnická osoba bude prevádzkovať aj remeselnú alebo viazanú živnosť, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, uviesť v ohlásení jeho identifikačné údaje a tento zodpovedný zástupca musí na ohlásení podpísať súhlas s ustanovením do tejto funkcie. V osobitnej časti formuláru ohlásenia živnosti sa uvedú údaje o členoch štatutárneho orgánu a o zodpovednom zástupcovi potrebné pre vyžiadanie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti. V poslednej časti je možné jej vyplnením požiadať o registráciu na daň z príjmov. Na príslušných miestach ohlásenia budú potrebné podpisy štatutárneho orgánu (napríklad konateľa s.r.o.). 

Elektronické podanie žiadosti o živnostenské oprávnenie je zatiaľ možné iba občanom SR na ich elektronický občiansky preukaz s čipom (tzv. eID karta), na ktorom je bezpečnostný osobný kód a certifikáty pre vytváranie kvalifikovaného elektronického podpisu.

Fyzická osoba prikladá k ohláseniu živnosti:

Právnická osoba prikladá k ohláseniu živnosti:

Fyzické osoby môžu začať podnikať ihneď po podaní žiadosti, právnické osoby až po zápise do obchodného registra. Dokladom oprávňujúcich prevádzkovať živnosť je osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré okresný úrad vydá do troch pracovných dní. .

Založenie obchodnej spoločnosti (s.r.o.)

Založenie s.r.o. uskutočňujú jej zakladatelia spísaním zakladateľských dokumentov. Podľa toho, koľko zakladateľov bude mať nová s.r.o., sa rozlišuje, či sa bude spisovať zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva. Zakladateľská listina sa na založenie s.r.o. používa pri jedinom zakladateľovi. V prípade, že s.r.o. zakladajú aspoň dvaja zakladatelia, spíšu spoločenskú zmluvu, ktorá musí byť nimi odpísaná. Pravosť podpisov všetkých zakladateľov s.r.o. musí byť úradne osvedčená.

Preukazovanie bezdĺžnosti voči daňovému úradu a Sociálnej poisťovni realizuje od 1.9.2018 priamo registračný súd (Krajský súd v mieste budúceho podnikania).

Splatenie základného imania, ktorého  minimálna výška  je 5 000 eur a minimálna hodnota vkladu každého spoločníka je 750 eur. Ak s.r.o. zakladá len jeden zakladateľ, musí byť základné imanie splatené v plnej výške už pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Ak spoločnosť zakladajú viaceré osoby, musí byť každý peňažný vklad splatený najmenej na 30 % a celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť aspoň 2 500 eur. Hodnota nepeňažných vkladov sa musí určiť znaleckým posudkom, ktorý sa prikladá k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Správca vkladov, ktorým je jeden zo zakladateľov s.r.o, spravuje časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti. Pred zápisom s.r.o. do obchodného registra je správca vkladov povinný vydať vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.

Podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra - lehota na podanie návrhu je do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra sa podáva registrovému súdu sídliacemu v krajskom meste príslušnom podľa sídla novovznikajúcej s.r.o. Zápis spoločnosti do obchodného registra možno podať už pri podávaní žiadosti o živnosť a to na jednotnom kontaktnom mieste (odbore živnostenského podnikania okresného úradu) vyplnením tlačiva  Formulár návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra,  kde sa uvádzajú údaje uvedené v zakladateľských dokumentoch (identifikačné údaje navrhovateľov, údaje o novovznikajúcej s.r.o., predmety jej podnikania, informácie o konateľoch, informácie o spoločníkoch a ich vkladoch, informácie o členoch dozornej rady (ak sa zriaďuje), údaje o základnom imaní firmy a zoznam príloh prikladaných k návrhu. Poplatok za osobné podanie návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra v roku 2018 je 300 eur.

Vznik s.r.o. zápisom do obchodného registra, ak  návrh a prílohy k nemu spĺňajú všetky podmienky, registrový súd vykoná zápis  s.r.o. do obchodného registra do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia návrhu a uhradenia poplatku. Navrhovatelia (konatelia s.r.o.) obdržia poštou potvrdenie o vykonaní zápisu a výpis z obchodného registra. Odo dňa zápisu do obchodného registra s.r.o. oficiálne vznikla a môže začať podnikať.